Loading ...Jednotky USA v Japonsku v danej chvíli pozostávajú z 35 000 príslušníkov USPACOM, dvoch atómových lietadlových lodí, piatich torpédoborcov a štyroch fregát. V prístavnom meste Jokosuka si americké jednotky vytvorili základňu. Na ostrove Okinava sa nachádza približne 17 000 vojakov morskej pechoty. Japonská flotila pozostáva z 3 nosičov vrtuľníkov, 8 raketových torpédoborcov, 20 fregát a 16 ponoriek.
V Južnej Kórei sa ďalej nachádza Druhá pechotná divízia – brigáda špeciálnych jednotiek, ktorá sa skladá z 19 700 vojakov. Sklady USPACOM s vojenskou technikou, muníciou, palivom a potravinami pre zostatok 8. armády sa nachádzajú v Japonsku. Americká tichooceánska flotila (USPACFLT) pozostávajúca z 3 lietadlových lodí, 4 nosičov vrtuľníkov, 9 krížnikov, 25 torpédoborcov a 26 ponoriek, ktoré sa nachádzajú v Pearl Harbore a San Diegu, sú špeciálne pripravené na operácie v juhovýchodnej Ázii.
Z druhej strany čínske námorné jednotky prešli za posledné desaťročie radikálnymi zmenami a v danej chvíli disponujú modernými prostriedkami (vyrobenými medzi rokmi 2004 a 2012) a sú orientované ako na obranné operácie, tak aj na útočné akcie. Čínske námorné jednotky sú schopné zničiť každý cieľ v Japonsku a Kórei. Efektívnou flotilou disponuje aj Vietnam: 7 torpédoborcov, 18 fregát a dve ponorky.
Agentúra Reuters, s odvolaním sa na zdroje pri Pentagone, tvrdí, že americký minister obrany Chuck Hagel má v pláne zefektívniť základňu Fort Greely na Aljaške, ktorá by tak mohla čeliť Severnej Kórei.
Jedná sa o propagandistické opatrenie, keďže trajektória medzikontinentálnych balistických rakiet Severnej Kórey sa nachádza za hranicami dosahu amerických protirakiet.
Čo sa týka odročenia invázie USA do Severnej Kórey: aj popri všetkým provokáciám Pchjongjangu, USA do šikovnej pasce Číňanov nepadnú. Spojené štáty musia v prvom rade premiestniť svoje vojská z Japonska a Havajských ostrovov na Kórejský polostrov. Čína medzitým získa voľný prístup do japonských vôd a Rusi na miesto bez otáľania pošlú 36 nadzvukových bombardérov TU-22M3, ktoré sú schopné zostreliť strategické bombardéry B-52 patriace leteckej základni Anderson na ostrove Guam.
Administratíva USA vydáva nekryté nové doláre, aby mohla financovať občianske vojny, alebo invázie svojich vojsk. Vďaka vykrádaniu zdrojov z iných krajín sa Bielemu domu darilo kryť deficit aj bez nekontrolovateľnej tlače nových bankoviek, zostatok
peňazí šiel do vreciek spoločníkov v administratíve. Dané pravidlo, ktoré fungovalo od konca druhej svetovej vojny, sa zmenilo v roku 2000 s príchodom Georgea Busha. Jeho chamtivosť vyvolala to, že krytie deficitu sa začalo vykonávať pre to, aby sa obohatila jeho rodina a politickí komisári MMF a vďaka invázii do Iraku a Afganistanu sa im podarilo nahromadiť obrovský dlh.
Ce-min Ťiang a Vladimír Putin spolu v roku 2001 podpísali Dohodu o dobrých susedských vzťahoch a priateľskej spolupráci. Rozhodnutím o spoločných krokoch zvýšili Rusko s Čínou svoje šance na úspech v odpore trom silovým centrám (USA, Japonsko a EÚ). Rusko a Čína spoločnými snahami realizovali metódu „čínskych kvapiek“, ktorá je v nasledujúcich rokoch schopná zničiť obrovský americký vojenský potenciál.
Dlh USA presahuje 16 biliónov dolárov, čo tvorí viac než 100% HDP krajiny. Čína vlastní veľkú časť dlhopisov USA v hodnote približne 2 biliónov USD, čo sa rovná trojročnému americkému rozpočtu na obranu. Ak by si Čína vzala späť svoje pôžičky, americká ekonomika by padla ako domček z karát.
Vladimír Putin v roku 2005 zaviedol novú stratégiu pre stimuláciu rastu ruských zlatých rezerv. Rusko sa stalo hlavným kupcom zlata na svetových trhoch a za 5 rokov svoje zlaté rezervy zdvojnásobilo. Rusko sa teraz nachádza na piatom mieste a každomesačne nakúpi zlato za 500 miliónov amerických dolárov.
Číne zase padol zrak na 8133 ton zlata, ktoré sa nachádza v bankách USA a ktoré spolu predstavuje 74,5% objemu menovej rezervy krajiny. Čína si na zlato kvôli americkému dlhu robí nároky a chce taktiež (Čína) zahájiť emisiu novej meny, ktorá by bola alternatívou americkému doláru a bola by krytá zlatom. Za týmto účelom si Čína začala domov sťahovať svoje zlato zo Švajčiarska, Londýna a New Yorku.
Peking podpísal s viac než 20 krajinami dohodu, podľa ktorej dané krajiny (Argentína, Austrália, Brazília, Spojené arabské emiráty, Japonsko a iné) uznávajú čínsky jüan ako oficiálnu menu pre medzinárodný obchod, čo doláru škodí. Pre americkú menu tento krok znamená, že tá bude musieť opustiť časť medzinárodného finančného trhu.
Zo situácie USA neexistuje žiadne východisko a jediné, čo môžu spraviť, je odďaľovať očakávaný záver. Aj pri škrtoch v rozpočte sú Spojené štáty teraz nútené zvýšiť svoju vojenskú prítomnosť v juhovýchodnej Ázii. Preto musí Pentagon v danom regióne rozmiestniť jednotky aj z druhých útvarov (nielen z USPACOM).
Zdroj: slovak.ruvr.ru
