Warning: mysql_real_escape_string(): Access denied, unknown user '' in /nfsmnt/hosting2_1/9/4/94782ef7-57a2-4b9e-ab94-42314131b09f/kitco.sk/web/wp-content/plugins/easy-contact-forms/easy-contact-forms-database.php on line 152

Warning: mysql_real_escape_string(): A link to the server could not be established in /nfsmnt/hosting2_1/9/4/94782ef7-57a2-4b9e-ab94-42314131b09f/kitco.sk/web/wp-content/plugins/easy-contact-forms/easy-contact-forms-database.php on line 152
História ťažby zlata na Slovensku | Kitco - informácie o zlate

↑ Return to O zlate

História ťažby zlata na Slovensku

Odhady o množstve vyťaženého zlata na Slovensku v historických obdobiach sú veľmi protirečivé. Napríklad historik Novák uvádza, že len v samotnej Kremnici sa vyťažilo 200 ton zlata. Finka odhaduje množstvo zlata získaného z kremnických baní na 46 ton. Malkovský píše, že iba v období od začiatku 13. do konca 18. storočia sa na Slovensku vyťažilo 400 ton zlata. Sombathy odhaduje celkové množstvo zlata získané z ložísk Banskej Štiavnice a Hodruše na 360 ton. Medzi najväčšie slovenské ložiská patria: Kremnica, B. Štiavnica, B. Hodruša, Vyhne, Nová Baňa.
Stanoviť približne celkové množstvo zlata, ktoré sa na Slovensku vyťažilo, nie je možné. Všetky údaje o veľkosti ťažby sú len odhady. Odhad celkovej ťažby zlata na Slovensku možno rozdeliť do 5 časových období:
1. Obdobie od začiatku ťažby (pravdepodobne už pred n. l.) až do roku 1300
Predpokladá sa, že v ranných etapách ťažby išlo o občasnú, z dnešného hľadiska len málo významnú ťažbu. Množstvo vyťaženého zlata bolo pravdepodobne malé, výnimku tvoria veľké rozsypy v Zlatníkoch a Malinovej, kde sa mohlo vyťažiť v tomto čase až 1500 kg Au.
2. 1301 – 1500
Ťažba slovenského zlata predstavovala významný podiel na vtedajšej celoeurópskej, ale i celosvetovej produkcii. Predpokladá sa (Sklaský, Morávek 1978), že až 90% európskej a 30% svetovej produkcie pochádzalo z českých krajín, Sliezska a Uhorska, ktorého súčasťou boli všetky drahokovové ložiská na Slovensku. Priemernú ročnú ťažbu možno odhadnúť na 175 kg, čo spolu predstavuje 29.000 kg zlata.
3. 1501 – 1700
Toto obdobie je charakteristické úpadkom ťažby, ktorého príčiny mohli byť vo vyčerpaní bohatých povrchových ložísk a rozvojom ťažby zlata na novoobjavených kontinentoch. Priemerná ročná ťažba sa pohybovala iba okolo 20 kg, čo predstavuje 4 000 kg Au.
4. 1701 – 1900
Éra osvietenstva a technicko-vedeckého rozvoja, počas ktorej prišlo k rozvoju ťažby, hlavne v súvislosti s rozvojom techniky. Zavádzanie modernejších technológií umožňovalo ťažiť aj hlbšie ložiská a významne tým zvyšovať produkciu. Napriek tomu, že niektoré technické novinky mali celosvetový význam, slovenské bane už nedosahovali svetovo významnú produkciu. Celkovo sa za toto obdobie mohlo vyťažiť zhruba 23.000 kg Au.
5. 1901 –
Priemerná ročná ťažba v období rokov 1901 – 1970 predstavovala priemerne okolo 1000 kg Au, pričom rozsah ťažby je kompletne písomne zdokumentovaný. V roku 1970 zatvorením kremnického ložiska skončila ťažba zlata na Slovensku. Za 70-ročné obdobie sa na Slovensku vyťažilo približne 7.000 kg Au. K tomu však treba pripočítať významné výsledky spoločnosti Slovenská banská, ktoré v období 1992 – 2003 vyťažila na bani Rozália 3.451 kg zlata.
Ak sa nájdu zásoby zlata v dostatočnom množstve, ktoré sa považujú za ekonomicky zaujímavé, môže sa začať ťažba. Ťažba rudy sa vykonáva povrchovým spôsobom (lom) alebo hlbinným spôsobom. Pozostáva z vŕtania, odstreľovania, nakladania a prepravy. Dnešné pracovné postupy sú vysoko mechanizované a automatizované a sú založené na veľkých, výkonných, energeticky nenáročných a spoľahlivých strojných a prepravných zariadeniach.
Potom nasleduje spracovanie , ktoré pozostáva z drvenia, mletia a separácie zlata z horniny. Spôsob spracovania závisí od vlastností rudy. Mnohokrát sa zlato vyskytuje v prítomnosti iných kovov. Z takýchto rúd sa zlato získa hydrometalurgicky (v taviacich peciach). Zlato je možné získať aj gravitačným spôsobom na stabilných stoloch („ryžovanie“) a tiež s použitím kyanidu. Kyanizačné procesy sa používajú viac ako sto rokov s cieľom zlepšiť výsledky získavania zlata a eliminovať používanie metódy ortuťovej amalgamácie. Kyanid je látka so schopnosťou extrahovať zlato a striebro z rudy už pri veľmi nízkej koncentrácii. Pri lúhovaní sa vytvára komplex zlata, kyanidu a aktívneho uhlíka. Potom sa z uhlíka získava kov, napr. elektrolytickým procesom.
Po skončení ťažby sa priestor lomu rekultivuje. Podľa rekultivácie, ktorá závisí od charakteru hlušiny, sa skládky upravujú zakrytím pôdou alebo zaplavením. Dôležité je zabrániť úniku jemných častíc do ovzdušia. Priestor, ktorý vznikne, sa potom prispôsobí na rôzne iné využitie (zalesnenie, rekreácia a iné).